Šľachtici na strechách:remeslo si ustrážili po generácie

Mohol by to byť príbeh azda každého malého živnostníka, ktorý sa v prúde života pasoval s prácou a odolával aj spoločensko-politickým búrkam. A predsa je v niečom iný – Alojz Kvaššay s hrdosťou ukazuje erb rodiny Kvaššayovcov. Kedysi totiž patrili ako zemania k šľachte.

Pokrývači s erbom

Rukopis rodiny z Malaciek sa nachádza na mnohých stavbách na Záhorí, práca ich šikovných rúk je však po celom Slovensku. Kvaššayovci sa v regióne stali zárukou dobre odvedenej pokrývačskej práce. Nezáleží na tom, či je strecha šikmá, alebo rovná, vždy sa snažili inovovať a dodržiavať termíny a kvalitu.

Zakladateľom pokrývačskej dynastie sa stal otec Alojza – Ján Kvaššay – v medzivojnovom období Československa. Do Malaciek sa presťahoval v roku 1927, pretože mestečko sa utešene rozvíjalo a zástupcovia mesta sa rozhodli pritiahnuť sem ďalšieho pokrývačského majstra.

Ján Kvaššay sa vyučil v Trnave a malacký starosta predpokladal, že historické strechy „slovenského Ríma“ sú tou najlepšou školou a kvalifikáciou. Tak sa stalo, že si mladý Ján začal kliesniť svoju podnikateľskú cestu na Záhorí. Živnostenské spoločenstvo mu vtedy poskytlo bývanie a na rozbeh dostal päťročné daňové prázdniny.

Na začiatku o robotu nebola núdza, ale mladý majster sa snažil rozširovať biznis, pristupovať k práci aj s inovatívnymi postupmi. Dodnes sa v rodine spomína na jeho životné motto:„Medzi cestou po vyjazdených koľajach a hrobom je rozdiel len v hĺbke.“